Posledný školský výlet na základnej
Včera som sa vrátila z nášho školského výletu. Musím povedať že som si ho užila na 110%. Ale po poriadku. Pomaly polovičku prvého dňa sme cestovali a zvyšok sme strávili vo Zvolene.
Večer sme prišli do Kremnice odkiaľ sme mali ísť vraj 3 kilometre peši (stavím sa že to bolo minimálne 7 kilometrov !) Všetci sa povozili autami no len my sme to došli peši. Vážne som si myslela že sme sa stratili. Nakoniec prišlo spasenie a bránku do ubytovne sme našli.
Ubytovali sme sa a priznám s že ja som zaspala medzi prvými. Ráno sme boli hore už prd piatou. Okolo ôsmej sme vyrazili do Kremnice kde sme boli v štôlni Andrej. Nikdy som na podobnom mieste nebola. Mňa osobne tieto veci zaujímajú. V štôlni sme videli krásne zlaté žily. Neskôr sme sa znova presunuli do Zvolena kde sme navštívili Národnú Galériu. Bolo to zaujímavé no nie celkom môj štýl. Pred šiestou sme prišli na naše izby a hneď potom sa začala iná sranda. S Mirkom a Timkom sme si otvorili kozmetický salónik a maľovali sme sa navzájom spolu s mojimi kamoškami Paťkou a Valičkou. My piati sme legendárna partia. Tak by som to nazvala. Celý výlet sme strávili spolu a musím povedať že to bol asi najlepší výlet EVER. Zblížili sme sa ešte viac a o to viac mi za vami bude smutno!
Posledný deň výletu sme navštívili galériu alebo teda zbierku prác z rôznych ZUŠ-iek po Slovensku. A to bol rozhodne môj dúšok kávy !
Po galérii sme navštívili múzeum národnej banky slovenskej. Pre mňa osobne bol oveľa zaujímavejší výklad ako samotná výstava. Bola dosť na zamyslenie sa :)
Zvyšok dňa sme cestovali domov. Takto opísané vám to asi nemusí prísť také naložené ako to vlastne bolo. Ale tie malé momenty kde ste si uvedomili že priatelia sú naozaj nad zlato. Na tento výlet budem spomínať s úsmevom. Tiež by som ešte chcela napísať pár slov o Oáze sv. Filipa, kde sme boli ubytovaný. Bolo to zariadenie v ktorom pracovala hluchonemá pani. Povedali by ste si panebože to by som tam nešiel. Bola milá 25/10. Na konci výletu sme jej kúpili čokoládu a spolu s Paťou a Valikou sme jej ju dali. Ani nehovorím o ujovi ktorý nás ubytoval, doviezol batožinu, a robil maximum pre našu spokojnosť. Niektorý moji spolužiaci a kamoši z 8-mičky by sa mali zamyslieť nad tým ako sa v niektorých situáciach zachovali a viem aj ja som bola na konci výletu už podráždená takže tí ktorí si to zlízli prepáčte. Toľko o mojom výlete. bol topkový!!!